Niečo z histórie ZO SZCH Bošany

Rozhovor so zakladajúcimi členmi ZO SZCH Bošany

Základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov v Bošanoch oslavuje 60 rokov od založenia.

V aktuálne vám predstavíme 3 ešte žijúcich zakladajúcich členov ZO SZCH v Bošanoch, ktorí sa aktívne venujú chovateľstvu od jeho vzniku v Bošanoch. Veľkou mierou sa zaslúžili o rozvoj chovateľstva a stabilitu členskej základne v Bošanoch a celé roky vďaka láske k zvieratám a obetavej práci úspešne reprezentujú obec po celom Slovensku aj v zahraničí. Sú to páni Alexander Bezák, Teodor Mišeje a Jozef Petrikovič.

Kto vás priviedol k chovateľstvu?

Petrikovič: V prvom rade to musí mať človek v génoch. Vznikne to z vás. Z vlastnej záľuby. Priviedla ma k tomu rodina a tiahlo sa to so mnou od malého chlapca.

Mišeje: Jednoducho z vlastnej záľuby a záujmu o zvieratá a o chov. V celom dvore boli všetci hospodári, tak sa to prilepilo aj na mňa. Či to bol holub alebo sliepka... od malého mala som s tým žil, rástol.

Bezák: Mňa priviedli k chovateľstvu vtedajší kamaráti. Jožo Moravčík, Julo Korec ... to boli starí chovatelia, ktorí ma k tomu dostali.

Čo vám dalo chovateľstvo?

Mišeje: Je to ťažko povedať. Sú to najmä starosti. Niekedy som viac u kanárikov ako pri rodine J

Petrikovič: Viete čo? Ja som bol celý život akosi rozdelený na dve polovice. Ako chlapec som inklinoval k futbalu, kde som aj dlhé roky pôsobil, ale chovateľstvo bolo vždy moja srdcová záležitosť a tá ma napĺňala aj počas pôsobenia v športe. Je to veľká zodpovednosť. Ten, kto dnes chová zvieratá, nemôže len tak odísť na dovolenku s celou rodinou. Musí si zabezpečiť niekoho, kto sa o všetko v čase vašej neprítomnosti postará.

Bezák: Chovateľstvo je vášeň.

Aké druhy zvierat chováte, resp. ste chovali ako aktívny člen?

Petrikovič: Prvé, čo som takpovediac "dostal do kolísky", boli holuby, ktoré reprezentovali Slovensko - Slovenský hrvoliak. Odvtedy ich chovám až dodnes. Ale mám aj sliepky, husi, kačice a už teraz aj vtákov. Aj králikov som mal, teraz ich má zať.

Mišeje: Aj ja som choval holuby, ale ja som sa nevenoval šľachteniu. Ja som viac choval hydinu. A teraz chovám kanáriky, exotické vtáctvo.

Bezák: Ja chovám sliepky. Každý rok dopestujem okolo 4000 vajec a tie presne rozdelím v rodine.

Ako vznikla ZO SZCH v Bošanoch a kto patril k zakladajúcim členom?

Petrikovič: Na prelome rokov 1958-59 sa po dôkladnom zvážení priatelia R. Petrikovič, A. Bezák, J. Korec, A. Doval, I. Janák, M. Jurkovič, T. Mišeje, J. Moravčík a F. Žaťko rozhodli založiť ZO SZCH v Bošanoch. Do tej doby boli registrovaní v Okresnej základnej organizácii v Topoľčanoch, kde roky úspešne reprezentovali chovateľstvo.

Aké boli podmienky pre chovateľstvo v čase zakladania organizácie?

T. Mišeje: V prvom rade sa stať riadnym členom a reprezentovať základnú organizáciu, to bola podmienka členstva:

Petrikovič: Čo sa týka podmienok pre chov, vtedy to bolo jednoduché. Existovali jednotné roľnícke družstvá, ľudia chodili na brigády. Za to, že sa zúčastňovali na brigádach, sme dostávali krmivo, ktoré nebolo také drahé ako je teraz.

Bezák: V rámci organizácie sme spravili rozdeľovník, podľa toho, kto čo choval, kto koľko hodín odpracoval, kto bol úspešný na výstave. To bolo spravodlivé.

Mišeje: Bolo to tvrdé, no ale dobré.

Petrikovič: V čase zakladania organizácie bolo chovateľstvo v rozkvete, podmienky boli veľmi dobré.

Akých súťaží a výstav ste sa zúčastňovali ako člen, a aj ako organizácia?

Mišeje: Všetci sme sa zúčastňovali na miestnych výstavách, oblastných výstavách (v okolí, v okolitých obciach a mestách), ale aj národných a medzinárodných výstav. Organizovali sa aj klubové výstavy, v Bošanoch napr. Klub Slovenského hrvoliaka. Organizácia reprezentovala obec Bošany a oblastný výbor Topoľčany.

Petrikovič: Zúčastniť sa výstavy nie je len tak. Všetko má svoje pravidlá. Každý chovateľ, ktorý sa chce zúčastniť výstavy, prijme dokumentárny list, v ktorom vás pozývajú na výstavu. Vyplní ho, zaplatí poplatky, ktoré sú k tomu náležité, požiada o veterinárne potvrdenie a potom môže zaslať zvieratá na výstavu. A tým pádom reprezentujete základnú organizáciu, obec aj oblasť.

Aké ocenenie a výsledky ste dosahovali počas histórie ZO?

Petrikovič: V chovateľstve, si myslím, sme doteraz dosiahli úspechy, ktoré sú hodné pochvaly.

Mohli by ste nám priblížiť vznik šľachtenia Slovenského hrvoliaka v Bošanoch?

Bezák: Slovenský hrvoliak vznikol na myjavských Kopaniciach.

Petrikovič: V čase môjho detstva to bolo populárne plemeno, ktoré sa chovalo viac-menej na Kopaniciach. Odtiaľ sa dostal sem tak, že nebohý strýco Ján bol veľký priateľ s p. Kolomanom Slimákom. Ten bol šľachtiteľom Slovenského hrvoliaka. Ako sme už spomínali, v Bošanoch bol založený Klub Slovenského hrvoliaka, ktorý tu sídlil 32 rokov. Klub združoval až 114 členov, ktorí chovali toto národné plemeno.

(poz.red.: O chove a šľachtení Slovenského hrvoliaka sa viac dočítate v budúcom vydaní občasníka Bošanec.)

V čom vidíte zmeny v chovateľstve v minulosti a dnes?

Petrikovič: Keď my sme boli ešte mladí, rozkvitalo poľnohospodárstvo. Každý obyčajný človek mal záhradu, kde si dopestoval svoje krmivo a všetko si vedel zadovážiť zo svojho.

Po kolektivizácii bolo všetko zoštátnené a aj krmivo išlo cez štátne zásoby a rezervy. Za ranných čias chovateľstva, bola táto činnosť dotovaná. Dnes existujú chovatelia zo svojich finančných prostriedkov. Ceny komodít sú mimoriadne drahé a tým pádom veľa ľudí chovateľstvo zanechalo.

Mišeje: Zúčastňovali sme sa brigád a za to sme dostávali zbožie. Dnes si každý musí krmivo zadovážiť sám

Bezák: Prídel krmiva sme pravidelne ročne dostávali z ústredného zväzu chovateľov podľa toho, ako veľmi bola organizácia aktívna. Druhá vec je, že dnes už nie je tá spätosť človeka s prírodou taká, ako tomu bolo v minulosti. Za našich mladých čias bol v každom dome chovateľ. Pokiaľ sú domáce dvory, tak ešte väčšina ľudí má sliepku alebo králika, ale čo sa dá dnes chovať v činžiaku?

Dnes ste čestným členom organizácie. Ako dlho ste bol funkcionárom a aktívnym členom ZO?

Bezák: Vyše 30 rokov som bol predsedom a aktívnym členom som od 1953 roku.

Mišeje: Ja som robil p. Bezákovi tajomníka.

Petrikovič: Ja som ešte aktívny člen, p. Mišeje a Bezák sú čestní členovia organizácie. Ja som predseda od r.1991

Čo by ste ako zakladateľ a dlhoročný chovateľ s bohatými skúsenosťami odkázali mladším generáciám?

Petrikovič: Mať radosť, že niečo živé mám v dome.

Mišeje: Podporovať v deťoch prirodzenú lásku k zvieratám. Deti sú "chvíľkové". Úlohou rodiča je, aby v deťoch tento cit rozvíjali, nenechali deti prechádzať od jednej záľuby k druhej, ale pestovali v nich vytrvalosť a zodpovednosť.

Zakladajúci členovia : 

 Teodor Mišeje, Alexander Bezák a Jozef Petrikovič

ZO SZCH v Bošanoch oslavuje 60 rokov od založenia

Vznik základnej organizácie SZCH v Bošanoch sa začína na prelome rokov 1958/59. Naši chovatelia boli registrovaní v Okresnej základnej organizácii v Topoľčanoch, kde roky úspešne reprezentovali chovateľstvo v rámci tejto oblasti. Patrili sem títo členovia, priatelia Rudolf Petrikovič, Alexander Bezák, Július Korec, Albert Doval, Imrich Janák, Milan Jurkovič, Teodor Mišeje, František Žaťko a Jozef Moravčík.

Po dôkladnom zvážení sa menovaní priatelia - chovatelia rozhodli založiť ZO SZCH v Bošanoch. Na zakladajúcej schôdzi sa stretol prípravný výbor aj s chovateľmi z Bošian, ktorí už vtedy chovali zušľachtené zvieratá, ale členmi novovzniknutej ZO Bošany sa stali až neskôr. Prípravný výbor inscenoval základ vzniku organizácie, do ktorej sa odčlenili aj chovatelia a členovia organizácií z okolitých obcí Krušovce, Chlebany a Chynorany. Tým sa v Bošanoch vytvoril základ organizácie, ktorá bola v tom čase na vysokej úrovni a úspešne reprezentovala na výstavách v rámci Česko-Slovenska, ale i v zahraničí.

Na prvej schôdzi prípravný výbor zvolil do funkcií starších a úspešných chovateľov. Za predsedu bol zvolený úspešný chovateľ a šľachtiteľ p. Rudolf Petrikovič. Medzi ostatných členov výboru boli zvolení - A. Bezák, T. Mišeje, I. Janák, A. Doval a F. Žaťko ako kontrolný orgán.

V r. 1959 sa v Bošanoch uskutočnila prvá výstava zvierat v hasičskej zbrojnici, ktorá mala veľkú odozvu a tešila sa nesmiernemu záujmu verejnosti.

Počas rokov chovateľstva sa v Bošanoch uskutočnilo množstvo rôznych výstav, a to na súkromných pozemkoch p. Korca, p. Minaroviča, v malom parku za hotelom Slávia, v kaštieli bývalej školy, v areáli Zväzarmu, no niekoľkokrát aj v klube Koželužní a v sklade koží za riekou Nitrou. Naša organizácia prekvitala. Časom bola zakúpená liaheň, ktorá zásobovala kurčatá aj v širokom okolí. V mene organizácie by sme takto chceli poďakovať najmä tým, ktorí kurčatá liahli a o všetko sa starali. Za tie roky to bol p. Vojtech Fabian a p. Ján Jaďuď. Právom im od nás chovateľov patrí úprimné poďakovanie.

Počas ubehnutých rokov mala naša organizácia 112 členov. V tom čase však boli Bošany viac-menej kožolužskou a poľnohospodárskou obcou. Čas utekal. V 70. rokoch sa začala v Bošanoch rozvíjať moderná skupinová a individuálna bytová výstavba, nastúpila industrializácia. Bošany sa síce zveľaďovali, no veľa chovateľov prestalo s chovom, nakoľko nemali vytvorené priaznivé podmienky. Prví chovatelia zostarli, časom vymreli a mladí brali chovateľstvo ako chvíľkovú záležitosť alebo sa im nedostalo dostatočnej podpory od rodičov.

V súčasnosti sa naša organizácia nachádza v rámci topoľčianskej oblasti na popredných miestach. Úspešne sa zúčastňujeme všetkých akcií a výstav na Slovensku i v Európe, kde dosahujeme vynikajúce výsledky. Sme hrdí na to, že sa v Bošanoch vyšľachtilo zaniknuté plemeno Slovenský hrvoliak bielopásavý vo farbe modrý, čierny, žltý a ďalšie. Na popud nestora chovateľstva p. Kolomana Slimáka začali so šľachtením tohto najstaršieho slovenského národného plemena holubov p. Rudolf Petrikovič a p. Ján Petrikovič. Po dlhých rokoch sa k nim pridali aj ďalší šľachtitelia z Bošian, p. Eugen Škvarenina, MVDr. Albert Halmo a p. Jozef Petrikovič. Táto náročná šľachtiteľská činnosť sa vydarila a už dnes nás novovyšľachtené plemená úspešne reprezentujú na všetkých výstavách po Slovensku aj v Európe.

Za posledné roky navštívili Bošany chovatelia z okolitých štátov (Nemecka, Poľska, Česka, Maďarska), ale aj z Ruska, či štátov bývalej Juhoslávie.

Rádi by som poďakoval všetkým členom a organizátorom, ktorí činnosť organizácie riadili a úspešne ju doviedli až k dnešnému 60. výročiu jej založenia, za ich obetavú prácu, aktívnu spoluprácu a zviditeľňovanie chovateľstva u nás i vo svete. ZO SZCH v Bošanoch má ešte aj troch žijúcich zakladajúcich členov, ktorým tiež patrí veľká vďaka za všetko, čo pre rozvoj chovateľstva a stabilitu členskej základne v Bošanoch robia a za všetky roky urobili.